Päť rokov BER: občianske protesty a neúspešné sny o privatizácii!
Zistite všetko o kontroverznom výbere miesta pre letisko BER v Schönefeld-Ost a pozadí občianskych protestov.

Päť rokov BER: občianske protesty a neúspešné sny o privatizácii!
Komplexná analýza desaťročí trvajúcich sporov o letisko Berlín-Brandenburg (BER) ukazuje, že výber miesta bol od začiatku silne ovplyvnený politikou. Podrobný pohľad na tému developmentcity.de zdôrazňuje, že konsenzuálne rozhodnutie z 28. mája 1996 stanovilo, že letisko by malo byť postavené v Schönefelde. Politický tlak Berlína a federálnej vlády bol rovnako kľúčový ako vyšetrovanie akvizícií pôdy, ktoré ovplyvnilo rozhodnutie. V dôsledku týchto rozhodnutí boli zatvorené letiská Tempelhof a Tegel.
Cesta ku komplexnému plánovaniu letiska bola kamenistá. V decembri 1999 sa začal proces schvaľovania zámeru, po ktorom nasledovala úprava štátneho plánu rozvoja. Obyvatelia reagovali záplavou vyhlásení: takmer 5 000 odporcov a 134 000 občanov založilo protestné iniciatívy proti projektu. Napriek masívnemu odporu vláda Postupimskej krajiny stavbu 13. augusta 2004 schválila, ale stanovila rôzne podmienky. Toto pozadie viedlo k sérii súdnych sporov, ktoré vyústili do procesu regulačného preskúmania, ktorý považoval štátne plánovanie za protiústavné.
Súdne spory a zastavenie výstavby
Napätie viedlo k zastaveniu výstavby v roku 2005, ale toto bolo v roku 2006 zrušené federálnym správnym súdom, ktorý umožnil pokračovanie stavebných prác. Následná ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu o schválení územného plánu bola zamietnutá v roku 2008. Politická diskusia o výbere miesta zostala búrlivá, pričom Brandenburská SPD uprednostňovala Sperenberga, zatiaľ čo CDU sa spoliehala na Schönefeld a Zelení toto miesto odmietli.
Náklady na výstavbu letiska v priebehu rokov neustále rástli. Prvá projekcia stavebných nákladov v roku 1995 bola 1,112 miliardy nemeckých mariek. Pôvodný cieľový časový rámec otvorenia sa napokon posunul na 1. novembra 2011 po tom, čo sa privatizačné plány opakovane ukázali ako problematické. Nakoniec konzorcium Hochtief, ktoré získalo zákazku v roku 1999, bolo v roku 2000 na lavičke pre interné súdne spory a podozrenia z podvodu.
Privatizácia a jej výzvy
Aj keď v konsenzuálnom rozhodnutí bola stanovená privatizácia letiskovej spoločnosti a spolupráca so súkromnými investormi, plány zlyhali v máji 2003 pre nezhody o nákladových rizikách. Nemecko zažilo v 80. rokoch posun k súkromnejšej iniciatíve, ako napr bpb.de opisuje. Tieto postoje sa postupne udomácnili, no viedli k nárastu súkromného vlastníctva a presunu vládnej zodpovednosti.
Dilema okolo letiska BER podnietila kritiku privatizačných stratégií využívajúcich letisko ako príklad. Vplyv štátu je čoraz viac spochybňovaný, pretože má často za následok neefektívne procesy a finančné zaťaženie verejných rozpočtov. Tento problém ilustrujú príklady Nürburgringu, BER a Stuttgartu 21 .
Na základe tohto vývoja je zrejmé, že letisko BER sa stalo symbolom neúspešných privatizačných plánov a výziev vládneho postupu v systéme orientovanom na súkromný sektor.
 
            