Vodíkový projekt v Lipsku: nádeje na pokraji vyhynutia!
Vodíkový projekt v Lipsku sa blíži ku koncu: investori sa sťahujú, budúcnosť je neistá. Nádeje na 150 pracovných miest klesajú.

Vodíkový projekt v Lipsku: nádeje na pokraji vyhynutia!
Ambiciózny vodíkový projekt HH2E AG na juhu Lipska sa blíži ku koncu. Sťahovanie investorov hrozí vážnym ohrozením budúcnosti projektu. Plánovaný závod na výrobu zeleného vodíka mal vyrásť na mieste bývalej hnedouhoľnej elektrárne Thierbach a mal investíciu v objeme 250 miliónov eur. Okrem toho by sa vytvorilo 150 nových pracovných miest. Nedávne vyhlásenie bankrotu spoločnosti HH2E AG a nedostatok ďalších finančných záväzkov zo strany hlavného investora však plány spochybnili. Ako uvádza blackout-news, na stavebné povolenie sa stále čaká a financovanie projektu zostáva neisté.
Sklamanie v regióne Borna a okolí je citeľné. Mnohí vidia vodíkový projekt ako zdroj nádeje na štrukturálne zmeny v uhoľnom poli. Politici opisujú tento vývoj ako „vážnu prekážku“ pre postihnuté komunity. HH2E AG teraz aktívne hľadá nových investorov a financovanie, pričom už prebiehajú diskusie s potenciálnymi partnermi. Bez spoľahlivého financovania však hrozí, že projekt napokon skončí.
Výzvy pre výrobu vodíka
Trh s vodíkom v Nemecku čelí aj ďalším výzvam. Podľa taz bude v Nemecku málo využiteľnej prebytočnej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Prebytky sa vyskytujú najmä v letných mesiacoch a v búrlivých zimných dňoch. Prevádzkové hodiny elektrolyzérov, ktoré sú pre výrobu vodíka kľúčové, sú preto výrazne obmedzené. V priebehu roka to má za následok len niekoľko stoviek prevádzkových hodín, pričom rok predstavuje 8 760 hodín.
Používanie ďalších elektrolyzérov na využitie dočasného prebytku elektriny sa môže ukázať ako neefektívne. Tieto zariadenia často nečinne stoja, čo spôsobuje dodatočné náklady a poskytuje len malý úžitok. Keď sa pozriete na zásobovanie energiou v iných regiónoch, môžete vidieť, že napríklad v Škandinávii je tečúca voda a v krajinách ako Francúzsko alebo Belgicko sú jadrové elektrárne, ktoré dokážu zabezpečiť stálu elektrinu na výrobu vodíka.
Situácia jasne ukazuje, že elektrolyzéry v Nemecku sú považované za trvalé subvenčné podniky. To znamená, že ambiciózne ciele týkajúce sa výroby vodíka v Nemecku sú ohrozené a nemožno ich dosiahnuť bez komplexných reforiem a investícií do trvalo udržateľných energií. Nasledujúce mesiace budú kľúčové pri objasňovaní budúcnosti vodíkového projektu v Lipsku a výsledných štruktúr v regióne.
 
            