Bettina Wilpert: Radikálne pohľady na materstvo a telesnosť!

Bettina Wilpert: Radikálne pohľady na materstvo a telesnosť!

21. júna 2025 bude lipská autorka Bettina Wilpertová čítať zo svojej novej knihy „Bearded Woman“ na Conne Island. Spolu so Simoné Goldschmidt-Lechner vytvorí čítanie, ktoré sa vyznačuje najmä silnou pôrodnou scénou. Hlavný hrdina Alex, ktorý počas tohto emotívneho momentu vyčerpane reflektuje, pôsobivo ukazuje výzvy a skúsenosti rodičovstva a pôrodu.

Jej román je o Alex, ktorá musí po nehode pomôcť mame a štyri dni je odlúčená od vlastnej dcéry. Wilpert v tomto diele rieši nielen radikálnu telesnosť a tabuizované témy okolo materstva, ale aj zložitú otázku, či sa s rolou matky vytráca čudnosť jej postavy. Táto téma zaujíma ústredné miesto v čítaní, najmä v čase, keď sú sociálne očakávania matiek stále silné a často vnímané ako patriarchálne a sexistické, ako opisuje Goethe.de.

Nový pohľad na materstvo

Bettina Wilpertová, ktorá je aktívna aj ako nová publicistka, píše o historických a súčasných normách, ktoré formujú obraz matky. Vo svojom stĺpčeku skúma lingvistické obrazy a myšlienkové vzorce, ktoré často stigmatizujú matky v Nemecku. Často používaný výraz „krkavčia matka“ je skúmaný kriticky, pretože takmer neexistujú zodpovedajúce výrazy pre otcov. Wilpertová sa venuje aj pocitu viny, ktorý sprevádza mnohé matky vrátane seba od ich náboženskej výchovy.

„Bearded Woman“ zahŕňa osobné skúsenosti Wilperta, ktorý má tiež dve malé deti. Zamýšľa sa nad vlastným obrazom matky, ktorý formovalo katolícke Bavorsko, a rieši zmeny, ktoré vznikajú narodením dieťaťa. Kniha má so 192 stranami a cenou 22 eur priblížiť verejnosti často nediskutované aspekty materstva a pôrodu.

Spoločenské normy a jazyková reflexia

Čítanie bude nielen literárnou príležitosťou, ale ponúkne aj príležitosť diskutovať o hlboko zakorenených spoločenských očakávaniach matiek. Historický vývoj, počnúc Jeanom-Jacquesom Rousseauom až po idealizáciu role matky počas nacizmu a modely povojnového obdobia, rozoberá Wilpert vo svojej práci. Tieto úvahy sú obzvlášť dôležité, pretože ukazujú, ako sa v priebehu desaťročí menil sebaobraz matiek.

Wilpert zdôrazňuje, že mnohé matky v Nemecku si berú dlhú rodičovskú dovolenku a často pracujú na čiastočný úväzok, čo ich robí zraniteľnejšími voči chudobe v starobe. Tieto štrukturálne problémy sú posilnené lingvistickými obrazmi, ktoré často odrážajú pasívne roly žien. Používanie rodovo neutrálnych pojmov ako „materské mlieko“ by mohlo byť krokom správnym smerom k rozbitiu týchto zastaraných perspektív.

Návštevníci Conne Island budú môcť 21. júna byť svedkami tejto významnej literárno-spoločenskej diskusie a ťažiť z diela, ktoré nielen pobaví, ale aj podnieti k zamysleniu.