Podvodný hovor: Lipsko prichádza o takmer 50-tisíc eur!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

36-ročný muž z Lipska sa stal obeťou vishingového podvodu a falošnému zamestnancovi banky prišiel o takmer 50-tisíc eur.

Ein 36-jähriger Mann aus Leipzig wurde Opfer eines Vishing-Betrugs und verlor fast 50.000 Euro durch einen falschen Bankmitarbeiter.
36-ročný muž z Lipska sa stal obeťou vishingového podvodu a falošnému zamestnancovi banky prišiel o takmer 50-tisíc eur.

Podvodný hovor: Lipsko prichádza o takmer 50-tisíc eur!

V lipskej štvrti Burghausen došlo k šokujúcemu prípadu podvodu, pri ktorom prišiel 36-ročný muž o takmer 50-tisíc eur. K incidentu došlo v utorok po telefonáte údajného zamestnanca banky. Spýtal sa muža, či urobil určité rezervácie, na čo odpovedal záporne. Neznámy potom muža informoval o možnosti zastaviť a preúčtovať jeho finančné transakcie, čo viedlo k tragicky nesprávnemu rozhodnutiu: dotknutá osoba dala súhlas na transakciu a jeho peniaze v okamihu zmizli. Polícia okamžite začala vyšetrovanie vo veci podvodu a po páchateľovi sa začalo pátrať.

Takéto podvody, známe ako „vising“ – kombinácia hlasu a phishingu – sú čoraz bežnejšie. Zločinci sa v telefóne tvária ako zamestnanci banky a používajú strategické metódy na vzbudenie dôvery a vyvíjanie tlaku na obete. [SWR.de]. Stalo sa tak Ralfovi Schornovi zo Stuttgartu, ktorého telefonát údajného bezpečnostného pracovníka pripravil o 21 000 eur.

Zvýšenie miery podvodov a bezpečnostných opatrení

Nárast takýchto prípadov podvodov vyvoláva obavy medzi zástancami spotrebiteľov. Varujú, že mnohé banky často presúvajú vinu za neoprávnené platby na klienta. Pre tých, ktorých sa to týka, je mimoriadne dôležité, aby boli opatrní pri prijímaní neočakávaných hovorov. „Buďte podozrievaví a overte si identitu volajúceho“ sú základné odporúčania. Používatelia by sa navyše nemali nechať dostať pod tlak, pretože to často vedie k unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať fatálne finančné následky.

V prípade podvodu by mali zákazníci okamžite kontaktovať svoju banku, zablokovať účet a podať policajnú správu. Banky sú povinné neoprávnené platby preplatiť, na to však musia klienti preukázať, že sa nedopustili hrubej nedbanlivosti. To môže byť v mnohých prípadoch náročné, pretože phishingové webové stránky často rýchlo prechádzajú do režimu offline.

Alarmujúce sú najmä neistoty týkajúce sa online bankovníctva. Mnohé banky vyžadujú na prístup iba používateľské meno a heslo, čo podvodníkom uľahčuje prienik do účtov svojich obetí. Poukazuje sa aj na nebezpečnú techniku ​​spoofingu identifikácie volajúceho, ktorá umožňuje podvodníkom zamaskovať svoje telefónne číslo a uskutočniť tak dôveryhodnejšie hovory. Osobné údaje, ktoré sú ponúkané na predaj na internete, otvárajú dvere aj týmto druhom podvodov. Spotrebitelia by mali byť obzvlášť ostražití a nahlasovať podozrivé e-maily spotrebiteľským poradenským centrám.

Zostáva dúfať, že polícia aj banky prijmú zvýšené opatrenia na lepšiu ochranu a vzdelávanie obetí týchto sofistikovaných podvodných schém.